„My, národ slovenský…teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:“ presne takto sa začína preambulou Ústava Slovenskej republiky…
V článku číslo I, v bode 2 sa píše, že „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“
I o nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia sa tam píše…vraj je zaručená a obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom (článok 16, bod 1)…a tiež každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (článok 19, bod 2).
No a článok 23 bod 1 nám zaručuje slobodu pohybu a pobytu…
Tiež článok 35 je zaujímavý – v bode 1 nám dáva právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ale hneď v bode 2 toho istého článku sa píše, že: „zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností“…
V článku 40 zisťujeme, že: „každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon“…
Článok 41 bode 5 priznáva rodičom, ktorí sa o dieťa starajú majú právo na pomoc štátu, pričom samozrejme hneď bod 6 nám pre istotu oznamuje, že bod 1 až 5 tohto článku ustanoví zákon…
Je dôležité právo „prerokovať jeho vec bez zbytočných prieťahov, ale zároveň aj verejne (článok 48, bod 2)? Nuž, je to tam tak napísané…je však „jeho vec“ súkromná, či verejná?
Nie som si istá, či správne rozumiem pojmu „sociálny“, pretože v článku 55 v bode 1 sa píše o tom, že hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky…
Máme tam aj článok 60, kde v odstavci 2 sa píše o tom, že Najvyšší kontrolný úrad, teda jeho pôsobnosť, sa vzťahuje podľa odstavca a) aj na Vládu SR a všetky ďalšie orgány štátnej správy – a teda, že aj tieto orgány sú naozaj kontrolovateľné, lenže hneď v článku 61, bode 1 sa dozvedáme, že, predsedu a podpredsedov tohto kontrolného úradu volí a odvoláva NR SR…
No a v sľube poslanca sa okrem iného hovorí aj to, že jeho povinnosti bude plniť v záujme občanov našej vlasti a tiež, že bude dodržiavať Ústavu a ostatné zákony (článok 75, bod 1), tiež tak skladajú sľub aj členovia vlády (článok 112).
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. (článok 154c)…
Máme Ústavu SR…nerozumiem však na čo?
Zákon 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti svojou poslednou novelou (s platnosťou od 1.5.2013) výrazne obmedzuje práva osôb so zdravotným postihnutím a ich možnosti uplatnenia sa na trhu práce, rovnako výrazne podporuje možnosť korupcie (každý, kto podá projekt okrem predpísaných náležitostí musí tento aj obhájiť pred komisou, ktorá je zložená z pracovníkov ÚPSVaR a jedného zástupcu podnikateľského prostredia daného regiónu)…Ak sa skutočne tvorcovia novely sledovali zjednodušenie prístupu k možnostiam osôb so zdravotným postihnutím uplatnenia sa na trhu práce a elimináciu možného zneužívania možných dotácii a finančnej pomoci, tak potom prečo je nutná evidencia jeden až tri mesiace v závislosti od toho, či sa chce „len“ zamestnať v chránenej dielni/chránenom pracovisku alebo nebodaj stať sa SZČO? A to len na okraj spomeniem, že tu máme ešte ratifikovaný a teda právne záväzný pre SR Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím…
Pomoc rodine s deťmi? Áno, eliminujme pôrodnosť pridelením dávok na jedno dieťa. Chápem, treba šetriť…nie som si istá, že sa tým skutočne dosiahne to, čo sa tým sleduje…veď ak nič nevlastním, nemám prácu a kopec detí, tak sú tu ešte iné sociálne dávky…koho sa táto úprava naozaj dotkne? Koľko štát reálne „ušetrí“ nie na konkrétnej dávke/dávkach, ale aj na všetkých ďalších sociálnych dávkach?
Právo na súkromie? Iste, stačí pozerať večer televízne noviny, čítať dennú tlač a bulvár…ach, prepáčte, asi si to pletiem s právom na informácie, alebo ten je o niečom inom? Prečo je večerné spravodajstvo zahltené príspevkami o dopravných nehodách, násilných činoch pri ktorých redaktor bez mihnutia oka okrem samotnej informácie o tom, čo sa stalo zverejní aj obrazový materiál z miesta činu so zábermi na postihnutých alebo poškodených a pritom nerešpektuje súkromie, bolesť tých, ktorých sa to bytostne týka…A s kým bola tá na diskotéke, či s kým chodí ten? Že sú to verejne známe osoby? Tým stratili právo na svoj život, súkromie??? Dôvod prečo to tak je? Vraj to ľudí zaujíma…
Slobodný pohyb v rámci Európskej únie? Ten nám zostal, ale musíme našim orgánom hlásiť, keď sa rozhodneme byť mimo našej rodnej hrudy viac ako 90 dní…to aby pastier vedel, kde má svoje ovečky…právo na súkromie? – zjavne nie je moja vec kde sa zdržujem…Odtiaľ – potiaľ – veď, čo ak sa mi niektorí súd pokúsi doručiť zásielku??? Istá, verejne činná osoba nám krásne ukázala, že doručovať môžu a nedoručia a to aj keď takmer všetci vedeli, kde a kedy sa zdržuje…a potom, x-prípadov, kedy vedome exekútori nezisťovali v centrálnom registri obyvateľstva aktuálne adresy na doručenie zásielok keď dostali na stôl prípad aj päť rokov starý…a to, že ani súdy tak neurobili, aby zistili aktuálnu adresu a tam doručili zásielku napr. o vydaní platobného rozkazu po x-rokoch od udalosti…áno, samozrejme, je nutné šetriť štátne prostriedky, veď aj také dožiadanie o aktuálnej adrese je spoplatnené…a ten čas, ktorý úradník strávi vypísaním formulára a čakaním na odpoveď je tiež drahý…koľko ľudských tragédii to však spôsobilo, to sa radšej nikde štatisticky nevykazuje (veď, to sú koniec koncov tiež peniaze).
Podporme rýchlo vznik pracovných miest, keď sme zistili, že okrem umiestnenia sa na treťom mieste v korupčnom rebríčku máme úspešne našliapnuté získať aj ďalšie zaujímavé umiestnenie na rebríčku v číslach nezamestnanosti…čo na tom, že je to krátkozraké riešenie, ktoré nás bude stáť opäť len peniaze? Načo robiť systémové opatrenia, keď situáciu (ktorú mimochodom zavinili tí, ktorí ju teraz „zachraňujú“) môžeme riešiť operatívne? Priveďme zahraničných investorov, ktorým ponúkneme (samozrejme) výhody…a naši podnikatelia? Niekto to predsa zaplatiť musí…okrem neúmerného odvodového a daňového zaťaženia (ktoré celkom určite stimuluje podporu alebo aspoň udržanie pracovných miest) vykonáme zopár kontrol…alebo stačí len jednu, ale riadnu…a zaručene niečo nájsť treba – na to sú interné smernice a metodické nariadenia…že sú častokrát nezákonné, že už len z ich povahy vyplýva, že kontrolovaný subjekt o ich obsahu nemá ani tušenie a tak ani nevie, či niečo robí nesprávne nikoho nezaujíma…máme predsa právo obrátiť sa napríklad na súd…že to stojí peniaze, že to nemá odkladný účinok na prípadnú vyrubenú sankciu? Koho to zaujíma? Ako sa tento kolotoč skončí? A kto na to doplatí? Ako chceme naštartovať a udržať našu ekonomiku keď po nej neustále šliapeme? Určite nám pomôžu zahraniční investori?
Máme práva, dané Ústavou…tie nám ešte pre istotu upravujú zákony…a tie schvaľujú tí, ktorým sme dali náš mandát a ktorí v sľube pri nástupe do funkcie čosi sľúbili…máme právo dať podnet…rozhodovať však budú (takmer) tí istí…a tak, načo nám je Ústava? Keď už na nič iné, tak ňou aspoň deklarujeme, že sme zvrchovaný, demokratický a právny štát.
(V článku boli použité citácie Ústavy SR. Zdroj: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/ )