Stanislava

Pri mojej práci sa stretávam so zložitými ľudskými osudmi, ich ťažkosťami, problémami, ale aj radosťami, či chvíľami šťastia. Nedá sa, a ani si nechcem na to zvyknúť, každý príbeh je rovnako dôležitý a vážny – nie sú ľahšie, ani ťažšie, pretože pre každého je ten najvážnejší, najťažší a neriešiteľný problém práve ten jeho…

Jedna (ak sa to vôbec takto dá nazvať) kategória je však zvlášť citlivá, veľmi ťažko sa počúvajú príbehy, v ktorých ide o týranie. Týranie blízkej a zverenej osoby je  najväčším zlom a ešte horšie a ťažšie je, ak sa jedná o týranie detí. Detí, ktoré sú skutočne odkázané na dospelých, na dospelých, ktorí sú zároveň ich najbližšími…tie maličké deti, čisté bytosti, ktoré bezvýhradne milujú svojich rodičov bez ohľadu na ich vzdelanie, sociálne postavenie…Milujú ich takých, akí sú. Nechápu, prečo im spôsobujú bolesť, či tú fyzickú alebo psychickú, možno si myslia, že to tak má byť, možno veria, že to prejde…

Ak sa stane, že okolie mlčí, nikto nechce nič vidieť a do ničoho sa miešať, ak sa stane, že radšej, než aby počuli úpenlivý plač dieťaťa a jeho prosby o pomoc zvýšia hlasitosť na televízore či rádiu a tak sa snažia tváriť sa, že sa nič nedeje, že zbabelo mlčia, než aby pomohli, konali…vtedy sa z detí stanú dospeláci, ktorí sami majú problém – so vzťahmi, so správaním, so…Nikto z nás nemôže ani len tušiť, čo tie deti prežívajú…Nesťažujú sa, nežalujú sa, chcú byť šťastné ako iné deti…

Sú však aj prípady, kedy sa týranie nedá skryť, ani prehlušiť hlasitým rádiom…keď sa tie prípady ukážu, je už viac zle, než horšie – viditeľné známky týrania, modriny, zlomeniny, rany na tele i duši dieťaťa sa už nedajú skryť, žiaľ, vtedy je už veľmi neskoro…

Niektorí z nás sa ešte stále snažia žiť podľa hesla „nestarám sa do ničoho a do nikoho“ – áno, určite nie je dobré ohovárať, intrigovať, dokonca ani súdiť iných…ale mlčať, keď sa ubližuje, keď počuť úpenlivý plač, prosby, hluk bitky a fyzických atakov, krik, ale i keď vidíme strach v očiach, netypické správanie akým je vyhýbanie sa stretom s okolím, bagatelizovanie odpovedí na priame otázky o problémoch, či iné javy pri psychickom týraní je neospravedlniteľné a rovnako trestuhodné – veď ak nič neurobíme, keď vieme, alebo si myslíme, že niečo nie je v poriadku, tak len pomáhame konať ďalej zlo, ktoré sa pácha.

Sú však medzi nami i takí, ktorí ohlásia svoje podozrenie či vedomosť na príslušný úrad. Majú právo urobiť tak anonymne, alebo so zachovaním anonymity príslušnými orgánmi vykonávajúcimi šetrenie hlásenia.

Niekoľkokrát išla ratovať deti, ktoré zostali úplne samé doma…alebo bez matky, ktorá jednoducho odišla a otec tých detí sa viac staral o seba, alkohol, drogy, než o deti, keď už x-tý útek svojej manželky z domácnosti nezvládal…niekoľko krát sa snažila rodičom detí dohovoriť, vysvetliť…nič, akurát len hádka a strach starej mamy, či ešte niekedy uvidí svoje vnúčatá…niekoľko krát počúvala sťažnosti susedov zo sociálneho bytu, ktorý mali…sťažnosti, ako nechávajú deti samé doma a nielen v noci, ako sa veľmi často hádajú, bijú rodičia medzi sebou, ale i to ako ubližujú deťom, ako ich častujú vulgarizmami a posielajú do …keď potrebujú podať piť, jesť, prebaliť alebo sa len pritúliť…ako sa ponevierajú po nociach po obchodných centrách po tom, čo jej prišla materská alebo on dostal výplatu ak náhodou robil, alebo sa im podarilo predať čo on ukradol, zatiaľ čo deti spia na parkovisku v zamknutom aute…ako sa ona so svojim amantom nechá „obskakovať“ manželom pred alebo potom, ako si užijú, zatiaľ čo deti sú zavreté kdesi v izbe a radšej mlčia len aby nebolo zle…

Niekoľkokrát a nielen ona, ale i iní podali podnet na prešetrenie pomerov a starostlivosti o deti či sťažnosť na obecný úrad…Ten posledný to riešil napomenutím, príslušný sociálny úrad sa ani neunúval…Neunúval, kým nedostal požiadavku od súdu na prešetrenie pomerov, keď otec detí podal žiadosť o nariadenie predbežného opatrenia o zverenie detí do svojej starostlivosti, keď jeho manželka mu opäť raz ušla s iným, drogovo závislým amantom a balíkom peňazí ku ktorému sa náhodne matka dostala. Matke stačilo narýchlo si požičať chladničku (tú svoju si z posledného spoločného bytu s otcom detí totiž ešte nestihla vziať), keďže mala práve peniaze, tak mala i neaké tie jogurty no a tiež pár vecí a hračiek pre malé slečny. Že predtým mali v minulosti hlásenia o zlej starostlivosti? V tej chvíli sa zdalo byť – podľa nich bolo – všetko v poriadku… Že stará matka detí bola osobne niekoľko krát podať na sociálke v Novom Meste nad Váhom podnet s podozrením na zanedbávanie starostlivosti o deti zo strany rodičov? Nikdy sa nič nedialo, nikdy na toto podanie nevykonali šetrenie v rodine…

Dnes jedna zo slečien dosiahla vek, kedy už môže chodiť do škôlky a tá druhá bude môcť ísť tiež, o rok. Stará matka má zápisnicu z oddelenia sociálno-právnej ochrany detí z iného mesta, kde sa sama matka detí vzdáva v prospech starostlivosti o deti starou matkou z  dôvodu nepriaznivej finančnej, bytovej, ale i psychickej situácie rodičov detí. Stará matka má i mediačnú dohodu, kde obaja rodičia súhlasia so zverením detí do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Stará matka ešte minulý rok v októbri podala na súd s miestnou príslušnosťou podľa vtedajšieho trvalého pobytu podnet na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti. Kým sa však súd začal podaním zaoberať, matka spolu s deťmi a otcom detí zmenila svoj pobyt a momentálne už päť mesiacov bývajú v obci spadajúcej pod Nové Mesto nad Váhom, kde majú dokonca aj prechodný pobyt a aj sám súd, kde bol podnet podaný skonštatoval, že miestna príslušnosť sa zmenila a tak delimitoval spis po štandardnom postupe práve do Nového Mesta nad Váhom. Teda, snáď už konečne tak súd mohol urobiť, nakoľko doručiť zásielky rodičom detí je skoro nemožné.

Stará matka sa stretáva po veľmi dlhom čase s vnúčatami, ktoré sa nechcú vrátiť domov, ktoré sa pýtajú, či ocino bude zase biť maminu, či ocino zase rozbije okno, ktoré ukazujú, ako si rodičia navzájom pri hádke držia nôž pod krkom…Rodičia súhlasili, že sa stará matka môže starať o deti, ale mediačnú dohodu musí ešte odobriť súd. Súd ale čaká na spis z iného mesta a okresu. Zatiaľ sú deti v starostlivosti rodičov, ktorí opäť čím ďalej, tým viac majú medzi sebou problém, ktorých zaujíma všetko okolo, len nie ich deti – deti, ktoré sú svedkami konania svojich rodičov, ktoré sa začali pomočovať po tom, čo už vedeli stopercentne používať nočníček a veľkácke vecko, ktoré sa strhávajú zo sna, ktoré…

Stará matka sa po týchto skúsenostiach obrátila na príslušný odbor sociálno-právnej ochrany detí v Novom Meste nad Váhom a najprv telefonicky kontaktovala pracovníčku, ktorá jej odporučila podať návrh na výkon predbežného opatrenia.

Dnes sa stará matka osobne dostavila (dlhý úradný deň) na odbor sociálno-právnej ochrany detí, lenže, tam nikto nebol – iba odkaz na dverách, kde sa má klient informovať – pracovníčka ktorú tam zastihla síce telefonicky kontaktovala pracovníčku s ktorou už stará matka telefonovala, presne tú, ktorá odporučila, kým súd nebude kvôli delimitácii spisu konať vo veci samej, podať návrh na predbežné opatrenie – tá však bola na výjazde nevediac, kedy sa vráti a aj napriek závažnosti situácie odporučila starej matke sa pred stretnutím najprv telefonicky informovať, či vôbec niekto z pracovníkov na ňu bude mať čas…s poznámkou pre kolegyňu, ktorá hovor sprostredkovávala, že to aj tak nie je v ich miestnej príslušnosti…

Mimochodom – šetrenie vraj vykonávala priamo v obci, odkiaľ stará matka pochádza a kam sa vrátila a v čase druhého, tentokrát telefonického kontaktu s úradom už doma bola, keď jej oznámili, že práve tam vykonávajú šetrenie, napriek tomu ju odkázali na piatkové ranné telefonické informovanie sa o možnom termíne stretnutia…malá poznámka – jedno dieťa rodičov je už právoplatným rozhodnutím súdu zverené do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby…

Tiež dnes stará matka navštívila súd, aby požiadala vyššieho súdneho úradníka o pomoc pri spísaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia majúc pri sebe všetky listinné náležitosti a dôkazy, žiaľ, súdny úradník bol práve zaneprázdnený a tak stará matka išla na úrad sociálno-právnej ochrany detí kde…, ale to už viete…

Starú matku nielenže nemal kto vypočuť v úradných hodinách, nikto jej neposkytol ani poradenstvo, nevykonal zápis o tom, že tam bola a chcela podať osobne podnet…Aj napriek informáciám, ktoré stará matka v predošlom telefonickom rozhovore poskytla na základe ktorých jej pracovníčkou bolo odporučené podať podnet na predbežné opatrenie, má zrazu situácia čas…minimálne, kým ich súd vyzve na výkon šetrenia…Stará matka osobne i v predchádzajúcich rokoch nahlásila tomu istému úradu podozrenie zo zanedbávania starostlivosti o deti, napriek tomu ani vtedy jej nebolo poskytnuté poradenstvo, nebol spísaný zápis a nevykonalo sa šetrenie podnetu…

Do kedy sa teda ešte bude čakať? Ako môžeme od ľudí chcieť, aby sa nebáli ohlásiť podozrenie zo zanedbávania starostlivosti o deti, z týrania???? Ako, keď ich nikto aj tak nepočúva? Ako môžeme žiadať ľudí o pomoc pri odhaľovaní týchto činov, keď nikto situáciu nepreverí a neexistuje o tom žiadny zápis?

Sú aj pracoviská sociálno-právnej ochrany detí, kde Vás pri Vašom podnete budú brať vážne a prípad prešetria a preto, stále má zmysel ohlásiť takéto konanie ktorým sa pácha zlo na deťoch. Neostávajte ticho, nedovoľte, aby sa ubližovalo, to neprejde, to sa nezmení kým sa o tom nevie. Nečakajme, keď opäť vo večerných správach budeme počúvať príbeh týraného dieťaťa, ktoré sa v hodine dvanástej stihlo dostať do starostlivosti lekárov, ktorí teraz bojujú o život a zdravie niekoho, koho plač určite niekto počul, trápenie niekto videl a predsa mlčal…